Daň z neživotného poistenia: novú daň zaplatí klient?

Aktuálne vláda SR schválila návrh Ministerstva financií k novele zákona o poisťovníctve č. 39/2015 Z. z., ktorá by mala byť účinná od 01. 01. 2017. Cieľom navrhovanej novely je:

• vykonať úpravy v národnej legislatíve za účelom  zjednotenia odvodovej povinnosti 8 % z prijatého poistného pre poisťovne, ktoré vykonávajú  činnosť na území Slovenskej republiky v odvetviach neživotného poistenia,

• podpora preventívnych opatrení smerujúcich  k predchádzaniu vzniku škôd a zmierneniu negatívnych následkov už vzniknutých škôd prostredníctvom rozšírenia odvodovej povinnosti  z odvetvia poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla  na všetky odvetvia neživotného poistenia, ako  aj rozšírenie subjektov, ktorým je tento odvod určený,

• časovo efektívnejšie prerozdeľovanie finančných  prostriedkov so štvrťročnou frekvenciou a so stanoveným účelom ich použitia.

Súčasná právna úprava obsahuje povinnosť pre poisťovne pôsobiace na území SR realizovať odvod časti poistného vo výške 8 % z prijatého poistného z poistenia povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla za predchádzajúci kalendárny rok na osobitný účet ministerstva vnútra.
Prostriedky z osobitného účtu rozdeľuje ministerstvo vnútra po prerokovaní s ministerstvom financií hasičským jednotkám na úhradu nákladov spojených s obstaraním materiálno-technického vybavenia, jeho údržbou a s prevádzkovaním a zložkám ministerstva vnútra na úhradu nákladov spojených s obstaraním technických prostriedkov potrebných na plnenie úloh súvisiacich s výkonom dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky, objasňovanie príčin nehôd v cestnej doprave, s výstavbou a vybavením koordinačných stredísk integrovaného záchranného systému a operačných stredísk tiesňového volania a s výstavbou a obstaraním technického vybavenia operačných stredísk tiesňového volania záchrannej zdravotnej služby.

Predkladanou novelou požaduje navrhovateľ rozšírenie odvodu aj na ostatné odvetvia neživotného poistenia. Rozširuje sa okruh subjektov, ktorým budú tieto finančné prostriedky určené o Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky a Ministerstvo financií Slovenskej republiky so stanoveným účelom ich použitia.

Finportal, a. s., ako riadny člen SASP a zároveň člen legislatívnej komisie SASP sa pripojil k listu, ktorý asociácia zaslala na ministerstvo financií, a v ktorom vzniesla zásadné pripomienky voči pripravovanej novele zákona o poisťovníctve.

V čom vidíme negatívne dôsledky novely?

•  Návrh je diskriminačný vo vzťahu ku konkrétnym subjektom a produktom finančného trhu, ide o výrazný zásah do poistného systému, napriek tomu nebol odborne prediskutovaný a subjekty nemali možnosť sa na navrhované zmeny pripraviť v rámci svojich obchodných stratégií a vzťahov. Možno povedať, že vo svojej podstate ide o zavedenie novej nepriamej dane, a to nesystematicky a v rozpore s daňovým systémom, nakoľko oproti štandardnému zdaňovaniu do takto odvádzaného odvodu nie je možné zahrnúť náklady súvisiace s vykonávaním poisťovacej činnosti.

• Návrh nijako neodôvodňuje, prečo sa odvod vzťahuje výlučne na odvetvia neživotného poistenia, zároveň nijako neodôvodňuje výšku odvodu, stanovenú práve na 8 %; nie je stanovený presný spôsob rozdeľovania finančných prostriedkov tak, aby boli vynakladané efektívne, hospodárne a účelne.

• Návrh je de facto retroaktívny, keďže vstupuje aj do už uzatvorených poistných zmlúv, a to napriek tomu, že takýto odvod nebol v rámci stanovenia poistných rizík a poistného zo strany poisťovní kalkulovaný. Návrh zákona nerieši, ako sa so zavedením odvodu majú poisťovne vysporiadať pri už uzatvorených poistných zmluvách. Takýto postup zavádza právnu neistotu na strane poisťovne i jej klientov v rámci ich súčasných zmluvných vzťahov. U starých zmlúv poisťovne nemôžu svojvoľne meniť výšku poistného, musia ponúknuť novú cenu, ktorú klient nemusí prijať a poistenie vypovie.

• Zavedenie odvodu bude zo strany poisťovní pravdepodobne prenesené do zvýšeného poistného pre poistené osoby, pretože poisťovne ako podnikateľské subjekty sú zamerané na dosahovanie zisku. Z dôvodu navýšenia výšky poistného nebudú uzatvárať klienti poistné zmluvy, resp. budú uzatvárať poistné zmluvy s nižším poistným krytím ako je potrebné, príp. presúvať poistenia do zahraničia v rámci slobodného poskytovania služieb. Ak by však poisťovňa nepreniesla odvod na klien- ta, môže tým porušiť iné povinnosti stanovené zákonom o zodpovednom stanovovaní poistného a hospodárení.

• Odvodu bude mať priamy negatívny vplyv na hospodárske výsledky jednotlivých poisťovní, bude sa zvyšovať tlak na menšie a malé poisťovne, ktorých poisťovaný poistný kmeň nemusí byť dostatočne veľký na to, aby bolo ich fungovanie v niektorých sektoroch životného poistenia po zavedení odvodu rentabilné a vzniknú zvýšené administratívne náklady vyplývajúce jednak z povinnosti zapracovať odvod do svojich poistno-matematických vzorcov, do jednotlivých poistných zmlúv a do právnych vzťahov s jednotlivými distribučnými kanálmi. Zvýšené administratívne náklady možno očakávať aj pri počítaní samotnej výšky tohto odvodu a jeho odvádzaní.

• Zavedením odvodu možno očakávať opätovný nárast trendu v poisťovaní – jednotlivé subjekty sa snažia uzatvárať poistenie za nižšiu cenu, a to pri nižšom rozsahu poistného krytia s vedomím, že niektoré výrazné poistné riziká v rámci ich činnosti ostávajú nepoistené. V konečnom dôsledku sa bude posilňovať tlak na znižovanie rozsahu poistného krytia. Pri nadnárodných spoločnostiach sa tým nepriamo vytvára tlak na poisťovanie v rámci medzinárodných poistných programov (so širším rozsahom poistného krytia), čím dochádza k odlivu finančných prostriedkov z poistného trhu Slovenskej republiky. Odčerpanie prostriedkov z finančného sektoru poistenia vytvára tlak aj na samotné poisťovne, aby svoje produkty nastavovali s nižším rozsahom poistného krytia rozširovaním výluk z poistenia, keďže prostriedky určené aj na likvidáciu poistných udalostí budú v systéme poistenia jednoducho chýbať.

• Z pohľadu finančných agentov predpokladáme zmenu (úpravu) províznych podmienok zo strany poisťovní, kde odvod bude zarátaný do znížených províznych podmienok pre finančných agentov. Pri menších podriadených finančných agentoch očakávame, že celková nižšia predajnosť a zníženie odmeny za vykonávanú činnosť zo strany poisťovní bude viesť k ukončeniu ich činnosti, čo bude znižovať dostupnosť poskytovania služieb. Očakávame tiež zvýšené administratívne náklady súvisiace so zmenami nastavenia províznych systémov v jednotlivých sieťach.

• Návrh zavádza výraznú nespravodlivosť vo vzťahu k poisteným subjektom ako spoločensky zodpovedným subjektom, ktoré budú prostredníctvom zvýšeného poistného dotovať všeobecne prospešné služby využívané aj spoločensky nezodpovednými (nepoistenými) subjektmi. Návrh teda trestá aktívne subjekty, snažiace sa svojím konaním eliminovať riziká spojené so škodovými udalosťami resp. svoje majetkové škody, na úkor neaktívnych subjektov. Porovnanie s povinným zmluvným poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel neobstojí, keďže toto poistenie je povinné zo zákona, na rozdiel od väčšiny neživotného poistenia. Ide teda o nepriamu formu dane, ktorá je ale uplatňovaná len na časti obyvateľstva, pričom jej použitie je využívané (okrem PZP odvodu) pre potreby celého obyvateľstva. Tu vzniká otázka či by odvod, ktorý bude slúžiť na všeobecne prospešné ciele nemali platiť práve tí, ktorí nie sú poistení. Veď ten, kto má poistenie, vynakladá už prostriedky na odvrátenie a náhradu škody spojenú s udalosťou.

Návrh podľa nášho názoru negatívne dopadne na celé podnikateľské prostredie, osobitne finančný trh v sektore poistenia alebo zaistenia, ale aj na životy státisícov fyzických osôb, ktoré prostredníctvom poistenia znižujú riziko svojich potenciálnych finančných strát. Odborná verejnosť vzniesla voči návrhu množstvo zásadných pripomienok, napriek tomu vláda návrh schválila a smeruje do NR SR. Ministerstvo tento návrh obhajuje na všetkých fó- rach a v mediálnom priestore. Jedným z argumentov ministerstva je, že takéto odvody sú v zahraničí štandardné, niekde až na úrovni 20 %. Ministerstvo nepredpokladá zvýšenie poistného práve pre silne konkurenčné prostredie v sektore poistenia. Uvidíme, čo prinesie realita.


Zaradenie článku