Investičné riziko v zdieľanej ekonomike

Riziko jednoducho musí existovať, stretávame sa s ním neustále a snažíme sa mu predchádzať. Reálny život však ukazuje, že sa nedá úplne eliminovať, môžeme sa na neho len pripraviť. O zdieľanej ekonomike ste už čítali. Ako však narába s rizikom tento novodobý fenomén?
Množstvo ľudí si myslí, že v rámci ich „normálneho života“ riziko nepodstupujú a žijú relatívne bezpečne. Pokým sa nepozrieme na tak „normálny produkt“, ktorým hypotekárny úver v dnešnej dobe bezpochyby je. Ľudia v prípade úverovania bývania veria radšej bezproblémovej predstave budúcnosti, ako by mali vidieť reálne riziká vyplývajúce z časového horizontu takéhoto produktu.

Investičné riziko v skutočnosti nie je o nič rizikovejšie, ako čokoľvek iné v živote. Môže sa nám zdať, že v nízkorizikových produktoch neexistuje, ale ono je len skryté. Konkrétne sa v nich skrýva riziko straty výnosu.
 
Nové systémy môžu prinášať aj nové riziká. Ako je to teda s rizikom v zdieľanej ekonomike? Platformy venujúce sa kolektívnemu požičiavaniu pracujú s rizikami veľmi obdobne ako bankové inštitúcie. Táto činnosť prebieha prostredníctvom procesov monitorovania, vyhodnocovania a riadenia najmä kreditného, operačného a likviditného rizika.


Kreditné riziko v kolektívnom požičiavaní


Kreditné riziko je často považované za najdôležitejšiu časť riadenia rizík. V kolektívnom požičiavaní je prítomné v každom úverovom vzťahu.

Zoberme si situáciu, keď sa dlžníkovi nedarí plniť si svoje záväzky voči investorom. Mešká so splátkou, alebo prestal splácať celkovo.
Platformy sa snažia toto riziko eliminovať viacerými krokmi na rôznych úrovniach činností v oblasti prevencie a represie. Prevencia predstavuje činnosť vedúcu k zamedzeniu omeškania splátky a represívna činnosť vedie k skorému vyriešeniu omeškania.

Riadenie kreditného „úverového“ rizika v kolektívnom požičiavaní prebieha v nasledujúcich bodoch:


1. Precízne hodnotenie žiadateľov o pôžičku

Časopis American Banker vyvrátil mýtus, ktorý hovorí o tom, že platformy poskytujúce kolektívne pôžičky používajú neodskúšané modely overovania žiadateľov. Uvádza, že scoringový, verifikačný a ratingový model je u väčšiny platforiem rovnaký, ako používajú štandardní poskytovatelia pôžičiek.
Žiadateľ (dlžník) musí absolvovať hodnotenie a overenie, ktoré pozostáva z viacerých etáp. Ako napríklad personálna verifikácia, anti-fraudové mechanizmy, určenie bonity a scoring, zaradenie žiadateľa do ratingovej skupiny a následné pridelenie maximálnej možnej výšky pôžičky, ktorá je prispôsobená jeho možnostiam.


2. Možnosť poistenia schopnosti splácať svoje záväzky

Veľmi dobrým a spoľahlivým spôsobom ochrany pred rôznymi udalosťami je poistenie proti nesplácaniu. Poistenie v kolektívnych pôžičkách predstavuje veľmi rozumnú možnosť ako predísť neočakávaným udalostiam, napríklad pracovnej neschopnosti, plnej a trvalej invalidite, strate zamestnania, ale aj smrti.

3. Detekčný systém

Ide o automatizovaný kontrolný mechanizmus, ktorý verifikuje splátky. Spolupodieľa sa na ochrane investícií dôsledným sledovaním splatnosti jednotlivých splátok a pracuje na včasnom odhadnutí možného nesplácania. Detekčný systém automaticky informuje investora prostredníctvom prehľadných štatistík o stave jeho investícií. Ak investor zaznamená výpadok splátky, môže okamžite kontaktovať dlžníka prostredníctvom diskusného kanála a spolupodieľať sa na včasnej náprave.


4. Proces inteligentného vymáhania pohľadávok a zmluvná dokumentácia

Celý proces riadenia pohľadávok pre investorov bezplatne spravuje platforma a prebieha v dvoch krokoch:

• Ak omeškanie neprekročilo trvanie troch mesiacov, platforma daný problém rieši samostatne  s cieľom prinavrátiť splácanie do normálneho  stavu prostredníctvom interných procesov. Dlžníkovi sú účtované sankčné poplatky za omeškanie, z ktorých väčšia časť ide investorovi ako kompenzácia za výpadok splátky. V tomto prípade  spoločnosti využívajú aj dodatok o zrážkach zo  mzdy, aby docielili čo najrýchlejšiu nápravu.

• Ak sa s dlžníkom nedá dohodnúť na riadnom splácaní, alebo ak nereaguje na výzvy a daný stav trvá  viac ako 90 dní, je mu vypovedaná zmluva a dlh  sa stáva okamžite splatným. Na procese vymáhania zväčša platformy spolupracujú s profesionálnymi agentúrami špecializujúcimi sa na vymáhanie  pohľadávok, zvyčajne využívajúc rozhodcovskú  doložku. Exekútor má dosah podľa zákona č.233/1995 na finančný a nefinančný majetok dlžníka. Náklady spojené s vymáhaním na základe súdneho rozhodnutia hradí dlžník.

• V prípade, že si dlžník dlhodobo neplní svoje povinnosti, dostáva sa automaticky na blacklist danej platformy a je mu zamedzená možnosť žiadať  o ďalšiu pôžičku.

Predstavme si druhú situáciu. Kreditné riziko vzniká taktiež na základe neuváženého chovania investora, ktoré vychádza z absencie znalostí a skúseností pozostávajúcich z posudzovania rizika, nedostatočnej diverzifikácie, alebo výberu žiadateľov bez zapojenia logiky.

Veľmi dôležitým prvkom pri eliminácii rizika je samotný prístup investora k investíciám. Jeho špecifické investičné správanie je postavené na dvoch pilieroch, a to:

1. Diverzifikácia
Aby investor mal istotu, že finančné prostriedky budú pracovať pod čo najmenším rizikom a s čo najväčšou stabilitou, je potrebné rozložiť investíciu do čo najväčšieho počtu pôžičiek. Platí tu jednoduché pravid- lo, čím viac pôžičiek, tým lepšie. Predstavme si, že investor chce investovať 2500 eur. Má dve možnosti – sumu poskytnúť iba jednému žiadateľovi, ktorý sa časom môže stať delikventným a investor môže potencionálne prísť o celú investíciu. Alebo použije moc diverzifikácie a peniaze rozloží medzi sto žiadateľov po 25 eur. Ak sa náhodou stane, že jeden dlžník bude delikventný, potencionálna strata je 1 %, čo s ľahkosťou vykryjú výnosy z ostávajúcich investícií. Z toho vyplýva, že je lepšie mať v rybníku 100 jednokilových rýb, ako jednu stokilovú.

2. Investičný profil

Ďalšou vrstvou ochrany, ktorá nadväzuje na diverzifikáciu, je výber správneho investičného profilu a stanovenie investičnej stratégie. Podľa toho si investor vyberá žiadateľov, ktorým požičia, na základe ich ratingovej triedy. Väčšinou platí, že čím lepšia ratingová trieda, tým menší výnos z dôvodu súperenia investorov. Za „zlatú strednú cestu“ sa považuje rozkladanie investícií do všetkých ratingových skupín pri každej dobe splatnosti.
Ak si záverom len porovnáme podiel zlyhaných úverov z celkovej účtovnej hodnoty úverových pohľadávok v slovenských bankách, ktorý uvádzajú vo svojich výročných správach za rok 2014, zístíme, že sa pohybuje na úrovni od 1,4 % vo VÚB banke až po 6,3 % v Slovenskej sporiteľni. Napríklad Prima banka a Privat banka tieto údaje neuvádzajú. Z verejne dostupných štatistík platformy venujúcej sa kolektívnemu požičiavaniu sa priemerný podiel zlyhaných úverov pohybuje na úrovni od 4,5 % do 7,56 %. Ak si len vezmeme skutočnosť, že pri najlepších ratingových triedach je default rate za celé fungovanie platformy 0 %, tak tieto čísla sú viac ako zaujímavé.

Operačné riziko a zdieľaná ekonomika
Operačné riziko vzniká, ak platforma čelí technickým nedostatkom a problémom, ktoré môžu ohroziť jej chod, alebo viesť až k zániku firmy. Spoločnosti, ktoré sa kolektívnemu požičiavaniu venujú, stanovujú celkový rámec riadenia operačného rizika pomocou krízového plánu pre prípad ich zániku, a to prostredníctvom rôznych nástrojov.

Oddelené účty
Peniaze, ktoré zasiela investor do systému, sú uložené na bankovom účte, ktorý je prísne oddelený od účtov spoločnosti a je určený len na presun peňazí k dlžníkom, alebo naspäť na účty investorov. To znamená, že peniaze, ktoré posiela do systému, nie sú peniaze spoločnosti, ale majetkom predmetných investorov.

Zmluvná dokumentácia
Rámcová zmluva, všeobecné zmluvné podmienky, dohoda o zrážkach zo mzdy či rozhodcovská doložka slúžia na komplexnú právnu ochranu pri požičiavaní prostriedkov. Tieto zmluvy spĺňajú vysoké právne štandardy a sú postavené tak, aby zefektívňovali chod platformy. Pri zániku spoločnosti je dlžník povinný splatiť celú pôžičku aj s úrokom predmetným investorom.

Prechod k vopred stanovenému subjektu
Platformy sú správcami pôžičiek a nie ich poskytovateľmi. Zánikom spoločnosti úverové vzťahy nezanikajú a investor si môže sám vybrať, či si chce na úverový vzťah dohliadať samostatne, alebo využije službu navrhovaného správcu konkurznej podstaty, ktorý by nahrádzal činnosť platformy.

Riziko likvidity u dobrých známych
Zoberme si ako investor situáciu, že naša investícia nie je riadne splácaná a nie je možné z nej predčasne vystúpiť. Platformy riešia takéto situácie separátnym trhom už s existujúcimi pôžičkami, kde prebieha ich vzájomné obchodovanie.

Kolektívne požičiavanie existuje vo svete už viac ako desať rokov. Úspešne sa mu podarilo zvládnuť finančnú krízu bez toho, aby to samotní investori pocítili na svojej výnosnosti. Momentálne je model robustnejší a stabilnejší voči negatívnym externým vplyvom na základe rozsiahlej transparentnej diverzifikácie investorskej základne.

Finančná kríza nám bezpochyby ukázala nedostatky bankového modelu pri finančných a ekonomických šokoch, a preto kolektívne pôžičky predstavujú
oveľa odolnejšiu alternatívu bez ničivých následkov na hospodárstva krajín.



Ako vraví uznávaný ekonomický novinár Financial Times Martin Wolf: „Prečo by sme nemohli oddeliť činnosti ukladania úspor a požičiavania a odstrániť tak ilúziu bezpečia? Kolektívne pôžičky to riešia. Tak by sme už nikdy nezažili finančné krízy, ani záchrany bánk od daňovníkov.”       

Marek Šarmír

 

Galéria