V posledných rokoch zažívame čoraz častejšie extrémne výkyvy počasia, ktoré prinášajú intenzívne dažde, bleskové záplavy aj zvýšenú hladinu podzemných vôd. Mnohí klienti si však až pri vzniku škody uvedomia, že riziko, ktoré ich postihlo, nemajú vôbec poistené – alebo len s minimálnym plnením. V tomto článku si preto vysvetlíme, ako poisťovne rozlišujú riziká ako povodeň, záplava, atmosférické zrážky a spodná voda.

1. Povodeň a záplava: nie je to to isté

Z pohľadu poisťovne má každé z týchto rizík svoju vlastnú definíciu:

• Povodeň – dochádza k nej vtedy, keď sa voda vyleje z koryta vodného toku (rieka, potok) a zaplaví okolité územie.
• Záplava – ide o vodu, ktorá sa nahromadí po intenzívnych zrážkach, nie je viazaná na vodný tok a steká z okolia do nižšie položených častí.

Z pohľadu klienta sa tieto riziká zvyčajne poisťujú spoločne – pod jedným názvom („povodeň a záplava“) a na rovnaký limit, spravidla až do výšky poistnej sumy. Rozdiely však môžu nastať pri výklade poistnej udalosti alebo v posudzovaní príčin škody.

2. Atmosférické zrážky: dažde s obmedzeným krytím

Pod týmto názvom poisťovne kryjú škody spôsobené prudkými dažďami, ktoré preniknú do nehnuteľnosti strechou, štrbinami alebo nedostatočne tesniacimi otvormi. Často však ide len o doplňujúce riziko s limitovaným krytím, ktoré je niekoľkonásobne nižšie než pri povodni či záplave.

3. Spodná voda: riziko, ktoré väčšina poisťovní nekryje automaticky

Zvýšenie hladiny spodnej vody patrí medzi najproblematickejšie riziká. V prípade, že spôsobí škodu, poisťovne veľmi pozorne skúmajú, čo bolo príčinou. Pokiaľ ide o dôsledok povodne alebo záplavy, mohlo by sa plniť z iného rizika – ak ale ide o prirodzené zvýšenie hladiny, väčšina poisťovní takéto škody vylučuje alebo kryje len symbolicky.

Bežné sú prípady, kedy je plnenie za škody spôsobené spodnou vodou obmedzené na 1 000 – 2 000 €, alebo je riziko úplne vylúčené, prípadne dostupné len ako voliteľné pripoistenie.

4. Kto a čo vám poistí?

Každá poisťovňa má k hodnoteniu rizika vlastný prístup. Rozhodujú:

• povodňové mapy a rizikové zóny,
• história škôd v danej lokalite (často za posledných 10 rokov),
• vzdialenosť od vodného toku.
• sila povodne

Ak sa vaša nehnuteľnosť nachádza v rizikovej oblasti, poisťovňa môže:

• zvýšiť poistné (prirážka),
• obmedziť krytie rizík,
• odmietnuť riziko úplne poistiť.

5. Na čo si dať pozor pri uzatváraní poistenia?

• Pýtajte sa na definície rizík – najmä atmosférických zrážok a spodnej vody.
• Overte si limity plnenia – niektoré riziká sú kryté, ale len do pár tisíc eur.
• Neporovnávajte len cenu, ale aj rozsah krytia a výluky.
• Nevzdávajte sa pri prvom zamietnutí – ak vás jedna poisťovňa odmietne poistiť, skúste ďalšie. Každá má vlastné interné mapy a hodnotenia rizika.

6. Prečo je poistenie majetku dôležité?

• Povodne a záplavy patria medzi najčastejšie a najničivejšie prírodné živly na Slovensku. V posledných rokoch sa ich výskyt výrazne zvýšil – len v lete 2024 spôsobila voda tisíce škôd 
• Poistenie nehnuteľnosti kryje škody na stavbe (múry, strecha, okná), zatiaľ čo poistenie domácnosti sa vzťahuje na vybavenie (nábytok, elektronika, osobné veci).

Ak vlastníte nehnuteľnosť, ktorú môže ohroziť voda, dôkladne si preverte, čo všetko vaša poistka naozaj kryje. Povodeň, záplava, zrážky či spodná voda síce znejú podobne, no poisťovne medzi nimi robia výrazné rozdiely. A tie rozhodujú o tom, či pri škode dostanete plnenie – alebo len zamietnutie. Nezabúdajte sa preto v prípade záujmu o poistenie majetku poradiť s odborníkom, ktorý vám vie zodpovedať všetky vaše otázky a nastaviť poistnú zmluvu tak, aby vás chránila čo najviac.