Implementácia európskej ”hyposmernice”... alebo čo prinesie nový zákon o úveroch na bývanie?

21. marca 2016 vstúpi na Slovensku do platnosti nový zákon o úveroch na bývanie, ktorý je výsledkom implementácie európskej „hyposmernice“z februára 2014, s cieľom zabezpečenia porovnateľnej úrovne ochrany spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v rámci európskeho hospodárskeho priestoru. Nový zákon ruší doterajšiu právnu úpravu úverov na bývanie obsiahnutú v zákone o bankách a poskytuje jednoznačnú definíciu, čo je úver na bývanie, a čo nie je.

Okrem zadefinovania pojmu úver na bývanie nový zákon zavádza:

•    povinnosť uvádzať v reklame úveru reprezentatívny príklad

•    povinnosť uviesť výšku RPMN

•    povinnosť poskytovať predzmluvné informácie prostredníctvom formulára ESiS

•    možnosť čerpania úveru v cudzej mene

•    jasné rozlíšenie medzi viazaním a spájaním produktov (viazanie produktov je zakázané; spájanie produktov je dovolené)

•    limit schopnosti splácať úver a limit pre ukazovateľ zabezpečenia úveru

(povinnosť veriteľa posúdiť schopnosť klienta splácať úverpodľa jednotnej metodiky výpočtu ukazovateľov vydanej NBS)

•   povinné náležitosti zmluvy o úvere na bývanie

•   povinnosť veriteľa informovať klienta o tom, že nahliadne do úverového registra (už nebudepotrebný súhlas klienta) a zároveň oznámiť klientovi skutočnosť, že úver nebol schválený

z dôvodu uvedených informácií v úverovom registri, ak sa tak stane

•   dôsledky porušenia povinnosti (bezúročnosť a bezpoplatkovosť)

•   právo na premyslenie a právo na odstúpenie od zmluvy (spotrebiteľ bude mať právo premyslieť

si zmluvu o úvere do 14 dní. Ak spotrebiteľ právo na premyslenie využije, nemá právo na odstúpenie od zmluvy do 14 dní po uzatvorení zmluvy)

•   limitáciu náhrady nákladov veriteľa pri predčasnom splatení úveru

•   osobitné povinnosti finančných sprostredkovateľov (finančný sprostredkovateľ bude pred vykonaním akýchkoľvek činností sprostredkovania úverov na bývanie povinný poskytnúť spotrebiteľovi informácie o:

a) spôsobe výpočtu poplatku a iných nákladov súvisiacich so sprostredkovanou finančnou službou,

b) výške peňažného plnenia alebo nepeňažného plnenia, ktoré majú veriteľ alebo tretie strany

finančnému sprostredkovateľovi zaplatiť,

c) práve požadovať informácie o rozdieloch vo výškach peňažného plnenia, ktoré prijíma finančný agent za vykonávanie finančného sprostredkovania od jedného veriteľa alebo viacerých

veriteľov (na písomné požiadanie klienta).

Čo povedať na záver... V roku 2014 prijala Európska komisia „hyposmernicu“ s cieľom minimalizovať v právnych predpisoch členských štátov EÚ rozdiely, ktoré v oblasti regulácie a dohľadu nad úvermi na bývanie vytvárajú prekážky, ktoré obmedzujú úroveň cezhraničnej činnosti na strane ponuky aj dopytu, čím sa znižuje konkurencia a výber na trhu.

Verme spoločne, že nový zákon zlepší podmienky pre vytvorenie a fungovanie vnútorného trhu

s cieľom jednotného právneho rámca v oblasti úverov a minimalizácie administratívnej záťaže pre veriteľov a sprostredkovateľov úverov.


Zaradenie článku