Pandémia COVID-19, hromadné prepúšťanie zamestnancov a kolabujúca ekonomika. Tieto a ďalšie aspekty mali v roku 2020 na svedomí to, že akciové trhy sa v prvom štvrťroku prudko prepadli. Strmý pokles sa podarilo aj vďaka rýchlym opatreniam a masívnej fiškálnej politike, menovej podpore zo strany centrálnych bánk a jednotlivých vlád zvrátiť a akciový trh odštartoval jeden z najväčších rastov za posledných 30 rokov.
Kým americký index S&P 500 počas prvej vlny pandémie prepadol o viac ako 30%, na konci roka vystrelil až na úroveň 70%. Investičný trh rastie aj napriek tomu, že okolo nás naďalej zúri pandémia a po celom svete kvôli druhej vlne prebiehajú ďalšie obmedzenia, kvôli ktorým mnohé firmy sú už na pokraji úpadku. Aj táto situácia ale dokazuje, že investovať sa oplatí aj v turbulentných dobách.
Ľubomír Brath, produktový špecialista pre investície a penzie Finportal vysvetľuje, prečo je tomu tak. Odpoveď sa ukrýva na finančnej burze, kde má svoje obchodovateľné akcie len veľmi malá časť všetkých firiem v ekonomike. „V USA je na burzách obchodovaných iba asi 1 % zo všetkých existujúcich firiem. V ďalších rozvinutých ekonomikách, nehovoriac ešte o rozvojových ekonomikách, je tento pomer ešte nižší. Firmy, ktoré sú obchodované na burze, obvykle patria k najväčším a najkvalitnejším v celej ekonomike. Akciový trh teda zahŕňa iba malú vzorku firiem z celej ekonomiky. Mnohé indexy, podľa ktorých často posudzujeme vývoj akciových trhov navyše obsahujú len určitý obmedzený počet firiem na burze. Napr. index S&P 500 meria vývoj 500 najväčších firiem v USA a Dow Jones je výberom iba 30 najväčších spoločností.” Veľmi podobne sú na tom podľa jeho slov aj ďalšie akciové indexy. Navyše zastúpenie rôznych sektorov v jednotlivých indexoch nie je rovnomerný. „Napríklad v už spomínanom indexe S&P 500 má najväčší podiel (viac ako 25% zastúpenie) sektor informačných technológií. Sektorom s druhým najväčším podielom v indexe je zdravotníctvo a tretí je telekomunikačný sektor,” hovorí. Tieto tri sektory, ktoré zasiahla súčasná kríza zrejme najmenej, tak tvoria spolu viac ako polovicu indexu a ťahajú ho smerom hore. „Sektory ako cestovný ruch, gastro priemysel alebo aerolinky nemajú dokopy v indexe zastúpenie ani 2% a tak aj pri ich obrovskom prepade index ako celok zásadne neovplyvňujú,” vysvetľuje Ľubomír Brath.
Odpoveďou je DIVERZIFIKÁCIA - rozloženie našej investície do rôznych investičných aktív ako aj rozloženie v čase. Kataríny Faktorovej, riaditeľka divízie životného poistenia a investícií vidí ako osvedčený liek na každú krízu pravidelné investovanie a dodržanie časového horizontu. „Ak bude investor dostatočne trpezlivý a nebude vyberať svoje financie v poklesoch, ale dokáže v investícii vydržať desať a viac rokov, tak by mala jeho investícia na konci horizontu vykazovať kladné zhodnotenie,” tvrdí. začiatok odporúča správne si stanoviť čas, počas ktorého nebudem tieto prostriedky potrebovať. „Krátkodobé investície si treba nechať na bežnom alebo sporiacom účte v banke. Dostatočná dĺžka investície a diverzifikácia sú základnými nástrojmi ochrany investície,“ hovorí Faktorová.
Sme svedkami celosvetového problému zadlžovania sa, ktorý spôsobuje aktuálne prebiehajúca pandémia COVID-19. Na to jednotlivé centrálne banky reagujú nadmerným množstvom tlačenia „umelých“ peňazí. Táto situácia má za následok, že výnosy do bezpečnejších dlhopisových nástrojov, ako sú napríklad americké štátne dlhopisy sa výnosovo blížia k nule. Nemecké štátne dlhopisy zas vykazujú stratové výnosy. Z pohľadu Róberta Kopála, riaditeľa AOCP je v tejto situácii vhodnejšie investovať do reálnej ekonomiky. „Mojim odporúčaním je investovať do ETF fondov, ktoré majú relatívne nízke poplatky s primeraným výnosom. Tieto fondy investujú do spoločností, ktoré vykazujú reálnu ekonomickú činnosť,“ vyjadril sa na Investičnej konferencii Finportal Kopál.