Podľa americkej Federal Reserve Bank of New York malo zlato po stáročia dopad na históriu a bolo znakom bohatstva, univerzálne akceptovaným po celom svete. Keď sú ľudia v obavách o politickú stabilitu, infláciu, tak vkladajú svoje úspory do zlata.
Uvedený citát vystihuje to, čo spája ľudstvo s týmto kovom už celé stáročia. Najskôr klenot, následne platidlo, symbol majetku a prestíže, súčasť samotného monetárneho systému. A dnes? Aj napriek jeho rôznym rolám z hľadiska investovania zlato bolo, je a zrejme aj naďalej bude považované za súčasť uchovávania a ochrany majetku.
Táto úloha zlata popri držbe investičného portfólia ako sú napríklad cenné papiere či nehnuteľnosti narastá aj v dnešnej dobe. Platí to najmä v prípade veľkých ekonomicko-politických zmien a z toho vyplývajúcich zmien kurzov mien, hodnoty cenných papierov a ostatných aktív. Jedným z následkov týchto zmien býva zmena ekonomických ukazovateľov a v prípade zlata hlavne inflácie.
Uvedené dôvody zaradili zlato na piedestál finančného systému, a to ako súčasť monetárneho systému. Zlato bolo uložené v štátnych centrálnych bankách a slúžilo ako krytie pre menu daného štátu, známe ako zlatý štandard. Tento význam zlata postupne klesal, až túto funkciu prestalo plniť po roku 1971 zrušením Bretton-Woodskych dohôd. Pričom cena zlata najviac reagovala na ústup od týchto dohôd a prechod na plávajúce kurzy mien.
Súčasná úloha zlata
Aká je teda rola zlata v dnešnom svete, v ktorom vládne moderný, prepracovaný a silne technologicky riadený finančný systém, v ktorom peniaze hľadajú svoje uplatnenie 24 hodín denne? Sú presúvané v objemoch presahujúcich HDP niektorých krajín v priebehu mikrosekúnd po celom svete do najrozmanitejších investičných príležitostí... Prečo v tomto dokonale informovanom a technologicky prepracovanom svete financií znova riešime investície do najstaršieho meradla majetku?
Zlato sa opätovne zaradilo medzi hlavné investičné témy v roku 2008, kedy sa otvorilo mnoho otázok ohľadne stability a udržateľnosti súčasného finančného systému sprevádzaného extrémnym zadlžovaním. Následné dianie na finančnom trhu a jeho následky vyhnali cenu zlata na absolútne maximá a investori, finančné inštitúcie, štáty a ich centrálne banky sa začali opätovne vracať k zlatu. Obzvlášť zaujímavá bola aktivita samotných uchovávateľov majetku štátu – centrálnych bánk, ktoré sa do roku 1989 postupne zlata ako rezervy snažili zbavovať. Centrálne banky začali svoju investičnú stratégiu meniť opätovne v prospech zlata a začali ho nakupovať do štátnych rezerv.
K miernemu upokojeniu situácie prišlo paradoxne cez doteraz nevídané aktivity centrálnych bánk. Cez kroky v mene, tzv. kvantitatívneho uvoľňovania, zahájili aktivity na záchranu finančného systému a hlavne podporu rastu, čím sa cena zlata vrátila k úrovniam 1000 dolárov za uncu.
Rekordné investície do zlata
Zlato sa stáva novou modlou investorov. Kto prezieravo investoval do zlatého kovu, zahviezdil. Podľa analytikov spoločnosti Fidelity jeho cena stúpla v priebehu roka 2016 približne o štvrtinu a táto komodita predstihla svojím výkonom niekoľko hlavných tried aktív. Hoci cena zlata nedosiahla maximá z roku 2011 a v súčasnosti je na cene približne 1350 dolárov za uncu, jeden rekord predsa len padol, a to je najrýchlejší nárast ceny zlata v rámci polroka za posledných 35 rokov presahujúci 25 %.
Narastajúci hlad po zlate potvrdzujú aj štatistiky organizácie World Gold Council (WGC), podľa ktorých od januára do konca júna tohto roka investori nakúpili 1064 ton zlata. Dopyt po zlatom kove bol podľa WGC až o 16 % vyšší než v prvom polroku 2009, keď investori po vypuknutí finančnej krízy masovo vkladali svoje prostriedky do tejto najbezpečnejšej komodity.
Odborníci na trh so zlatom v súčasnosti dvíhajú svoje krátkodobé predpovede. Napríklad, najväčšia švajčiarska banka UBS predpovedá cenu zlata koncom roka 2016 na úrovni okolo 1400 dolárov za uncu. Bank of America ešte zvyšuje svoju predpoveď až na 1500 dolárov za trójsku uncu, čo by bol nárast o 140 dolárov oproti súčasnému stavu.
Ondrej Matvija, člen predstavenstva spoločnosti Finportal, a. s, hovorí, že záujem investovať do fyzického zlata zo strany slovenských domácností neustále narastá, avšak dopyt je v porovnaní s ostatnými, najmä západoeurópskymi krajinami, stále nízky.Globálna ekonomická neistota, ktorú ešte podporí brexit, bude hnať ceny tohto drahého kovu stále vyššie. Naďalej preto zostáva mimoriadne lákavou investíciou.
Prečo dochádza k opätovnému nárastu dopytu po žltom kove?
Odpovedí je niekoľko. Hlavnou príčinou je, že aktivita centrálnych bánk, napríklad aj v podobe extrémne nízkych úrokových sadzieb, zatiaľ nepriná
ša očakávané výsledky v hospodárskom raste a tiež v dosiahnutí inflačných cieľov. Z toho vzniká obava z nedostatku ďalších možností, ktoré by tieto ciele mohli naplniť. Ďalším faktorom je politická situácia, konkrétne spomínané rozhodnutie obyvateľov Veľkej Británie opustiť Európsku úniu a jeho vplyv na budúci vývoj politickej mapy v EÚ. Nemenej dôležité sú očakávané a kontroverzné prezidentské voľby v USA. V neposlednom rade geopolitické dianie zostrené prebiehajúcimi konfliktmi a nie vždy ľahko čitateľnými vyjadreniami predstaviteľov najvyšších mocností.
Uvedené dianie zvyšuje obavy o globálnu ekonomiku a jej výhľad rastu, čo viac tlačí na investorov hľadať „bezpečné“ alternatívy na uchovanie hodnoty majetku vo forme konzervatívnych riešení, akým napríklad môže byť aj diverzifikácia majetku do drahých kovov. Hlavne pri investovaní do zlata sa hovorí, že kto investuje do zlata, investuje do obáv o budúcnosť a čím je viac obáv, tým viac cena zlatého kovu rastie. To platí, samozrejme, aj naopak.
Nakoľko požičiavanie je v tak veľkej móde na úrovni štátov, firiem či do- mácností, čo má čiastočne za následok rastúcu obľubu zlata, dovolím si aj ja požičať ešte jeden citát, a to od Honoré de Balzaca, ktorý nám pripo- mína, že zlato nutne nemusíme riešiť len ako investičný nástroj, ale aj také praobyčajné potešenie: „Bohaté ženy sa nemusia obávať vyššieho veku, lebo ich zlato im vždy vytvorí akékoľvek pocity potrebné pre radosť zo života.“